Od :
Pre :

Brigita Schmögnerová

Slovenská ekonómka a politička vo výkonnom výbore EBRD

V roku 1994 bola podpredsedníčkou vlády pre hospodárstvo, na jar 1998 ju poslanci za SDĽ navrhli na funkciu prezidenta SR do tretieho kola prezidentských volieb, rokoch 1998 – 2002 bola ministerkou financií a podpredsedníčkou prvej vlády Mikuláša Dzurindu.

Ako prvá žena dostala v roku 2000 od britského časopisu Euromoney ocenenie „Najlepší minister financií. Zaviedla balíček ekonomických opatrení vrátane zvýšenia DPH zo 6% na 10%, presadila zníženie dane z príjmu právnických i fyzických osôb, ale aj nepopulárne zvýšenie spotrebnej dane z tabaku či alkoholu. Prispela k reštrukturalizácii bankového sektora, vďaka čomu sa výrazne znížila úroková miera na trhu. Varovala občanov pred vkladaním do nebankových subjektov. Kvôli rozporom v SDĽ však podala demisiu a začala pracovať na poste výkonnej tajomníčky Európskej hospodárskej komisie (EHK) OSN v Ženeve, ktorá je jednej z piatich regionálnych komisií OSN bezprostredne podriadených Hospodárskej a sociálnej rade. Od 1. septembra 2005 je členkou senior managmentu Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) v Londýne a zastáva post viceprezidentky pre ľudské zdroje, verejné obstarávanie a administratívu.

1. Prečo ste sa rozhodli pracovať pre Európsku banku pre obnovu a rozvoj?

Dôvody boli mnohé, uvediem aspoň dva – vzájomne dobré skúsenosti z obdobia, keď som bola ministerkou financií a mandát EBRD - podpora transformačného procesu v postsovietskom bloku, ktorý do istej miery nadviazal na misiu EHK. Rodinné dôvody zohrali tiež svoju rolu.

;reklama;

2.    Aká je náplň Vašej práce?

Mám na starosti niekoľko politík EBRD: environmentálnu a sociálnu, politiku verejného obstarávania (v obidvoch prípadoch sa týka investičných projektov EBRD) a politiku korporátneho obstarávania, riadim výbor pre technickú pomoc a som členom exekutívneho výboru.

3.    EBRD podporuje investície v 29 krajinách od strednej Európy až po strednú Áziu. V ktorých projektoch pomáha EBRD s investíciami na Slovensku?

Ich úplný zoznam je na webstránke EBRD. Je zrejmé, že viac projektov je z obdobia začiatku transformačného procesu. V ostatnom čase EBRD podporila PPP – projekt výstavby rýchlostnej komunikácie R1 a 2. marca uvediem v Bratislave 2. kreditnú linku na podporu energetickej efektívnosti a výroby energií z obnoviteľných zdrojov.

4.    V Londýne už žijete necelých 5 rokov. Chýba Vám niečo zo Slovenska? Čo najviac?

Iste, no radšej by som povedala, čo mi chýba na Slovensku. Vyššie nároky na seba – v politike, v podnikateľskej sfére, vo vede, v školstve, atď. Dalo by sa to dokumentovať na desiatkach strán …

5.    V roku 2007 ste sa vyjadrili citujem: „Som znechutená, ako málo sa venuje pozornosti emigrácii. Žijem v Londýne a môžem povedať, že druhým najčastejším cudzím jazykom, ktorý počujem po poľštine je slovenčina. Ak naši emigranti zostanú vonku natrvalo, bude to znamenať stratu pre naše hospodárstvo a problémy so starnutím našej spoločnosti“. Aký je Váš názor na to, že Slovensko doposiaľ nezriadilo v Londýne, finančnej a kultúrnej metropole sveta, Slovensky inštitút, prípadne pobočku Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) alebo Slovenskej agentúry pre rozvoj investícii a obchodu (SARIO)?

Mala som na mysli kritiku „brain drain“ a „youth drain“ zo Slovenska. Zastaviť únik talentov je zložité, prvým krokom je uvedomiť si škody, ktoré z toho vznikajú. Slovenský inštitút na podporu vzájomných kultúrnych vzťahov by určite v Londýne mal existovať – rovnako ako je v Prahe či vo Viedni alebo v Budapešti. Netrúfam si hodnotiť, aké má perspektívy rozvoj cestovného ruchu z Británie na Slovensko. Možnosti sú však nepochybne väčšie, ako je tomu teraz. Briti nepatria medzi najdôležitejších zahraničných investorov v SR. Ich väčšia účasť do iných odvetví ako je automobilový priemysel, by mohla pomôcť pri väčšej diverzifikácii slovenského hospodárstva. Veľa sa hovorí o ekonomickej diplomacii, no jej úroveň je dosť chatrná.

6.    Podľa štatistík Ministerstva vnútra Veľkej Británie z marca 2009 takmer 45% Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii pracuje v obchode, administratíve alebo manažmente. Aké vlastnosti, podľa Vás, pomáhajú Slovákom uplatniť sa na britskom pracovnom trhu? Čím sa odlišujú od iných národnosti?

Vzdelanostná úroveň, vynaliezavosť, ochota pracovať. Žiaľ, iba zriedkavo získavajú zamestnanie odpovedajúce ich kvalifikácii. Mnohí, ak nie väčšina, svoju kvalifikáciu po čase strácajú.

7.    Slováci žijúci v zahraničí môžu už po druhý krát voliť prostredníctvom pošty v parlamentných voľbách do NR SR 12.06.2010. V roku 2006 túto možnosť využilo iba 3427 občanov SR zo zahraničia. Prečo by mali Slováci využiť svoje právo tento rok?

Možno chcete povedať, že voľby r. 2010 sú paralelou roku 1998. Nie, nie sú. Vtedy šlo o EÚ a NATO. Iná vec je , že v každých voľbách ide o mnoho. Slováci v dvoch európskych voľbách napr. volili nohami. Odporúčam voliť s volebným lístkom v ruke a hlavou.