Príbeh záhadnej múmie

V júni uplnynie štyristo rokov od narodenia Žofie Bosniakovej, ktorá bola známa svojou dobročinnosťou a pomáhaním chudobným. Jej telo našli koncom 17. storočia v krypte hradu Strečno a na hrade a v jeho okolí už pripravovali veľké oslavy jej okrúhleho výročia narodenia. Cirkev ju údajne plánovala vyhlásiť za svätú, namiesto zachovaného tela však dnes po nej zostali iba obhorené úlomky kostí.

Jej pozostatky už niekoľko storočí ležali v kaplnke v dedine Teplička nad Váhom. Návštevníci si ich mohli prezrieť, ak si kľúče požičali v neďalekej cukrárni. Tak to v prvý aprílový deň urobil aj 31-ročný muž trpiaci schizofréniou. Ako tvrdil po čine, keď sedel pod neďalekým stromom a smial sa, Žofiu videl na videu na internete ako bosorku a nemohol pre ňu spávať. Preto jej raku vytiahol z kaplnky a podpálil neznámou horľavinou.

Telo Žofie Bosniakovej (1609 – 1644) sa zachovalo napriek tomu, že nebolo mumifikované. Odborníci poznajú viaceré takéto prípady, keď prirodzenú mumifikáciu zabezpečia podmienky, v akých je telo uložené. Záhadné v prípade Žofie Bosniakovej ale je, že všetky ostatné telá v jej hrobke boli rozpadnuté. 

Bosniaková bola najstaršou slovenskou múmiou, od nešťastnej udalosti tento prívlastok patrí Žofii Serédyovej. Zomrela v roku 1703 a jej telo leží na hrade Krásna Hôrka. Jej pozostatky sa mumifikovali prirodzeným spôsobom. Pochovali ju v dedine pod kostolom, kde na ňu kvapkala vápencová voda a vysúšal ju prievan v hrobke. Telo grófky Serédyovej našli v roku 1814. Previezli ho na hrad do kaplnky, kde sa dnes konajú svadobné obrady.

;reklama;

Múmia má zdvihnutú pravú ruku, v ktorej počas pohrebu držala modlitebnú knižku, tá sa však časom rozpadla. Po incidente so Žofiou Bosniakovu stráži múmiu Serédyovej nielen poplašné zariadenie, ale aj osobný strážca.

Žofia Bosniaková od mladosti vynikala nielen ušľachtilosťou, ale aj krásou. Patrila do malej skupinky vzdelaných a ekonomicky aktívnych žien svojej doby. V širokom okolí sa od jej mladosti povrávalo, že chýrny vojvodca Tomáš Bosniak schováva vo svojej rodnej kúrii krásnu dcéru.

Už v sedemnástich ju otec vydal za 40-ročného Michala Šeréniho, s ktorým odišla na Moravu. Manželstvo však dlho netrvalo, jej muž päť mesiacov po svadbe náhle zomrel a ona sa vrátila na Slovensko. Šeréniho závet bol veľmi štedrý voči dlžkíkom aj voči chudobným, čo mnohí pripisujú práve Žofiinmu vplyvu.

Druhý krát sa vydala o tri roky, keď jej nového manžela “priniesli” Turci. Dobyli Komjatický hrad a ich vojsko sa valilo na Šurany. V pravej chvíli prišiel na pomoc s vojskom Fraňo Vešeléni, odchovanec trnavskej univerzity. V roku 1629 sa na príhovor, ale aj na naliehanie arcibiskupa Žofia vydala po druhý raz. Vešeléni sa neskôr stal palatínom Uhorska.

Manželia žili v Tepličke nad Váhom, kde bola neskôr uložená jej múmia. Žofia porodila dvoch synov a počas častej manželovej neprítomnosti viedla panstvo. Založila nemocnicu a útulok pre chudobných a žila nábožným životom. Vďaka tomu bola obľúbenou medzi poddanými, ktorí ju nazývali sväticou zo Strečna.

Keď pri rekonštrukcii hradu Strečno našli jej neporušené telo, uplynulo od jej smrti už vyše pol storočia. Ďalších tridsať rokov trvalo, než dal biskup povolenie k vystaveniu jej pozostatkov v novopostavenej kaplnke. V barokovej rakve so skleneným vekom jej telo ležalo v Tepličke nad Váhom od roku 1729 až do apríla tohto roku, keď do jej osudu zasiahol internet a duševná choroba jedného z návštevníkov.

Autor: Ján Gregor
Foto: Jozef Feiler, TASR

Audio/Video

Príbeh záhadnej múmie

Fotogaléria