Od :
Pre :

Architektúra bez hraníc

Za skratkou spoločnosti ABJ sa skrývajú architekti Ľubomír Bobek a Tomáš Jávorka. Ich spoločnosť existuje dvanásť rokov, popri stavbách na Slovensku majú za sebou aj mnohé projekty v zahraničí. Celá ich činnosť sa vyznačuje neustálym pracovným kontaktom so zahraničnými investormi, architektmi a projektantmi.

Jedným z plánovaných projektov vašej spoločnosti je prvý hotel Hilton v Rusku. Ako sa k takejto zákazke dostanú architekti zo Slovenska?
Pred viac ako osemnástimi rokmi som začal spolupracovať (ĽB) s významnou rakúskou architektonickou kanceláriou Pfaffenbichler. Aj po založení našej kancelárie ABJ bežali naplno veľké projekty v Rakúsku hlavne nemocničného charakteru v kooperácii s rakúskymi zmluvnými partnermi a tým vznikli referencie o našej schopnosti spoľahlivo adjustovať aj najkomplikovanejšie projekty v zahraničí. Na hotel Hilton sme boli priamo vyzvaní rakúskym developerom, aby sme od konceptu až po realizačnú dokumentáciu adjustovali tento investičný zámer. Zatiaľ beží všetko veľmi hladko, londýnska európska centrála Hiltonu celé riešenie schválila a prvé pilóty pod izbovým traktom sú už narazené.

Ruský Hilton bude v meste Astrachaň. Prečo práve tam?
To súvisí so 450. výročím založenia mesta a s tým spojenou štátnou podporou výstavby, vzniká tam športový areál s práve dokončenou centrálnou halou “Zvezdnyj” pre 6000 divákov a celý komplex stavajú naši rakúski partneri. V tomto areáli je umiestnený aj hotel Hilton ako súkromná investícia. Komplexu sa prikladá veľký význam, pred otvorením “Zvezdného” ho navštívil aj premiér Putin.

Keď sme u hotelových stavieb v zahraničí, je aj ďalší veľký hotel, ktorý “prešiel” vašimi rukami.
Áno, je to hotel Intercontinental v najväčších rakúskych termálnych kúpeľoch Loipersdorf. Bola to výborná medzinárodná kooperácia významných londýnskych architektov Pringle, Brandon a Botchi, viedenského architekta Rossbachera a našej kancelárie ABJ. Hotel bol neskôr premenovaný na “Hotel Loipersdorf Spa & Conference”.

Z ktorých krajín pochádzajú vaši klienti a architekti, s ktorými spolupracujete? Je nejakým spôsobom cítiť rozdielnosť kultúr?
V princípe sme v kontakte s dvomi jazykovými skupinami – anglicky a nemecky hovoriacou. Obaja hovoríme anglicky a nemecky, čo je dôležité pri písomnej komunikácii, ako aj mnohohodinových rokovaniach, zmluvách v ich jazyku a pod. Naši partneri zo zahraničia tento fakt veľmi vítajú. Samozrejme si vieme poradiť aj s ruskými textami.

Medzi nemecky hovoriacich partnerov patria hlavne Rakúšania a Nemci (arch. Pfaffenbichler, arch.Rossbacher, arch.Schöfl, developer UBM, firmy Glöckel, Photonic, Banner, Viessmann, siete Billa, Kaufland), ale aj Belgičania (Massive), či Taliani.
Medzi anglicky hovoriacich patria jednak londýnski architekti, ako Pringle & Brandon, Jestico & Whiles, najnovšie progresívni Serie Architects a z Izraela Yashar Architects. Máme aj pracovné kontakty s českými investormi a architektmi.
Rozdielnosť kultúr výrazne nepociťujeme, skôr sú odchýľky v ich predstavách o niektorých podmienkach tvorby. Partneri z južných krajín ako Izrael, Španielsko, ale aj Taliansko, napríklad vnímajú preslnenie miestnosti ako negatívum a vzhľadom na to, odkiaľ pochádzajú, je pre nich prirodzené, keď sú byty v tieni. U nás ale platia pravidlá, že každý byt musí mať určitú dobu časť obytnej plochy preslnenú. To isté sa týka tepelnej izolácie, hluku a požiarnej ochrany. U nemecky hovoriacich partnerov sú tieto zásady úplne jasné, očividne pôsobíme v jednom regióne so vzájomnými vplyvmi a podmienkami.

;reklama;

Spomínali ste veľké projekty v Rakúsku hlavne nemocničného charakteru. Akú sú ich špecifiká?
Jednalo sa o veľké nemocničné stavby, vyznačujúce sa veľmi komplikovanou časťou technického zabezpečenia budov, dispozičným riešením pôdorysov, statikou, medicínskym zariadením, atď… Počnúc množstvom operačných sál so sterilnou prevádzkou cez náročné kardiologické zásahové priestory, rádiologické prevádzky – náročné na statiku a žiareniu odolné konštrukcie, prevádzku nukleárnej medicíny, kde treba zvlášť riešiť kontaminovaný odpad atď.
Je to výzva a pekná práca s profesionálmi, medzi ktorými bol profesor z Viedenskej univerzity, špecialista na nukleárnu medicínu z Anglicka, samozrejme vedúci nemocničných oddelení a profesionálni dodávatelia.
Nemocničné stavby patria medzi najnáročnejšie a sú často politickým argumentom, preto sa pre dobro ľudí investuje do takýchto zariadení zo strany rakúskeho štátu a tomu adekvátne vyzerá aj výsledok.

Aké stavby projektujete so zahraničnými partnermi na území Slovenska?
Z minulosti by sme mohli spomenúť budovu v Bratislave českej firmy Global Express, najväčšieho dovozcu hračiek a rekreačných športových potrieb, pre Talianov sme robili vojenský cintorín talianskych vojakov z 1.svetovej vojny v Šamoríne, z významných realizácií treba spomenúť 10 bytových luxusných domov Parkville v Bratislave na Kolibe pod developmentom ORCO a s architektonickou kanceláriou Jestico & Whiles.
Budova spoločnosti Viessmann z Nemecka dostala cenu “Stavba roka 2008” za optimálne použitie progresívnych stavebných materiálov, výrobkov alebo systémov v stavbe.
Momentálne pracujeme na veľkom projekte obytnej zóny “Pod vŕškami” v Záhorskej Bystrici na báze urbanistického konceptu od Yashar Architects. So Serie Architects štartujeme ďalšiu bytovú zástavbu pod taktovkou významného slovenského developera Penta Investments a s rakúskym developerom UBM chystáme ďalšie exkluzívne byty v Bratislave na Kolibe. S významným svetovým výrobcom autobatérií Banner z Rakúska chystáme fabriku na Slovensku a keď sme pri téme hál, tak s rakúskou sieťou Billa sme dávnejšie robili centrálny sklad v Senci.
S obchodnými sieťami máme taktiež dobré pracovné vzťahy, projektovali sme veľa nákupných centier pre Kaufland, Tesco, Billu, ale aj domácu sieť Nay elektrodom a Jednotu. Tieto projekty bežia aj v súčasnosti.

Výstavba nákupných centier sa niekedy trochu pohrdlivo označuje za efemérnu architektúru, je aj pri týchto prísne úžitkových budovách priestor pre tvorivosť?
Je pravda, že tvar, dispozícia a výraz týchto stavieb je vopred určený a kontrolovaný z centrál týchto sietí z Nemecka, Rakúska či Anglicka. Pri týchto stavbách je skôr potrebná šikovnosť a skúsenosť stavebných inžinierov a odborných profesií. Architekt len zastrešuje tú ktorú zákazku a je činný skôr v komunikácii s úradmi a klientom. Stáva sa – ale nie často – že miestne úrady požadujú zmeniť alebo prispôsobiť predom danú schému a vtedy sa spomínaný priestor pre tvorivosť pootvorí.

Raje pre architektov ako trebárs Dubaj, kde sa plytvalo prostriedkami a stavalo hlavne na efekt, majú dnes veľké ekonomické problémy. Aký druh architektúry je odolný voči kríze?
Umelé ostrovy, haly s umelými lyžiarskymi svahmi v subtrópoch, najvyššie či s inými naj-mi vyznamenané stavby nemajú nič spoločné s trvalo udržateľnými riešeniami, ktoré sú pravdepodobne najvhodnejšou odpoveďou na výzvy našej doby. Prvé lastovičky v tomto smere sa objavujú už aj u nás v podobe využívania alebo vsakovania dažďovej vody, uplatňovania zelených striech, v chladení budov pomocou podzemnej vody alebo vykurovaní tepeľnými čerpadlami a v dôslednom zateplení stavieb. Architekti krízu určite nevyriešia, ale môžu a mali by napomôcť pri presadzovaní týchto pozitívnych trendov.