Od :
Pre :

Dobrovoľníctvo – cesta do cudzích krajín

Naučiť sa jazyk, získať nové zručnosti, vyskúšať si život v inej krajine, poznať kultúru či nových priateľov.

To sú časté očakávania ľudí, ktorí sa vydajú za prácou do zahraničia. Niekomu možno stačí, že bude oberať jablká či obsluhovať v rýchlom občerstvení. Kto však nehľadá v prvom rade zárobok, ale prácu, ktorá ho bude baviť a napĺňať, môže skúsiť v cudzej krajine pôsobiť ako dobrovoľník.

Mladým ľuďom vo veku 18–30 rokov to umožňuje Európska dobrovoľnícka služba (EDS). Finančne ju podporuje Európska únia a prispieva tak k neformálnemu vzdelávaniu a výchove mládeže prostredníctvom rôznych projektov, v rámci ktorých sú priamo zapojené do aktivít rôznych európskych komunít.

Ako to funguje?

V prvom rade je potrebné si nájsť prijímajúcu organizáciu a projekt, zoznam je na http://ec.europa.eu/…d/hei_en.cfm. V databáze sú stovky organizácií z takmer štyridsiatich krajín, takže vybrať je naozaj z čoho. Projekty sa týkajú ochrany životného prostredia, umenia, kultúry a médií, práce s deťmi, mládežou i staršími občanmi, nezamestnanými, migrantmi i utečencami, ochrany kultúrneho dedičstva alebo športu a voľnočasových aktivít. Rovnako veľa je však aj záujemcov o prácu dobrovoľníka, takže je potrebné vyhľadať si viacero projektov. Vybraným organizáciám sa posiela informačný a motivačný list, životopis a fotografia. Ďalším krokom je vyhľadanie vysielajúcej organizácie na Slovensku, ktorá zabezpečí prípravu dokumentov, poistenie a ďalšie potrebné veci, aby mohol záujemca o EDS vycestovať. Vysielajúca organizácia zabezpečuje dobrovoľníkovi aj zaškolenie, súčasťou ktorého môže byť napríklad jazyková príprava, nákup kníh či iných vecí, ktoré bude potrebovať. Zoznam vysielajúcich organizácií v SR je na www.eurodesk.sk.

REKLAMA

Po vycestovaní má dobrovoľník od hostiteľskej organizácie zabezpečené ubytovanie, stravu a vreckové (výška závisí od krajiny). No a samozrejme prácu na projekte pod vedením supervízora, ktorý na dobrovoľníka dohliada. Dobrovoľníci pracujú 30 až 35 hodín týždenne, majú nárok na dva po sebe idúce dni voľna a dva dni dovolenky za mesiac. Za sprostredkovanie či účasť na EDS záujemca neplatí žiadne poplatky.

Slovenskí dobrovoľníci v UK

Medzi organizáciami, ktoré ponúkajú dobrovoľnícku prácu, sú aj organizácie z Veľkej Británie a v nich samozrejme pracujú aj niekoľkí Slováci.

Lucia má dvadsaťšesť rokov, je z Košíc a ako dobrovoľníčka sa do Veľkej Británie rozhodla odísť po skončení školy. „Nechcela som si ešte začať budovať serióznu kariéru a rozmýšľala som, ako získať rozhľad,“ hovorí. Keďže chcela pomáhať ženám bez domova, imigrantkám a týraným ženám, vybrala si Church Army, Marylebone Project v Londýne. „Pracujem vo Women´s Day Centre a robím veľa vecí,“ opisuje svoju prácu. „Od administratívy, recepcie až po rôzne aktivity, ako napríklad hodiny klavíra.“ Na otázku podľa čoho si vybrala krajinu a projekt odpovedá: „Skôr by som povedala, že projekt si vybral mňa. Ja som si len dala preferencie, čo asi chcem robiť a som veľmi rada, že som tu, pretože táto práca mi dáva naozaj veľa.“ EDS je podľa nej dobrá príležitosť pre mladých ľudí, ako niekam ísť bez skúseností a veľkých finančných nákladov.

Dvadsaťsedemročná Jana z Tepličky nad Váhom pracuje pre Avon Tyrrell Activity Centre v New Forrest. Centrum je zamerané na environmentálne a outdoorové aktivity. Jana si ho vybrala, pretože chcela vyskúšať niečo, s čím sa ešte nestretla. „Bola som účtovníčka a veľa času som trávila v kancelárii a veľmi som túžila po práci vonku. Mám rada prírodu a tak som si v zozname organizácií začala vyberať, čo by sa mi páčilo,“ popisuje hľadanie projektu. V centre pomáha viesť aktivity, ale pracuje aj na údržbe okolia, v kuchyni či v suveníroch. Ďalšou motiváciou bola pre ňu angličtina a spoznanie krajiny. „Moje očakávania sa naplnili. Žijem v lese a permanentne pracujem vonku. Práca s ľuďmi ma obohatila a život s Angličanmi mi zase priblížil ich kultúru. Na druhej strane som zase zistila, že aj práca účtovníčky je fajn – keď je zlé počasie, aspoň mám nohy v suchu,“ žartuje pri hodnotení svojho dobrovoľníčenia. Dobrovoľníctvo v cudzej krajine pokladá za dobrú skúsenosť. Pre mladého človeka prináša možnosť osamostatniť sa, uvedomiť si hodnotu práce, ale aj nadobudnúť rôzne zručnosti a skúsenosti pre jeho ďalší rozvoj.

Aktivita pre všetky generácie

Hoci sú na Slovensku dobrovoľníkmi prevažne mladí ľudia, v zahraničí je rozšírené aj medzi staršími generáciami. Najmä seniori, ktorí už skončili s aktívnou pracovnou činnosťou, sú často naďalej aktívni a venujú sa napríklad aj dobrovoľníctvu.
Jednou z nich je Harriet Longman, šesťdesiat ročná dobrovoľníčka z Londýna, ktorá štyri mesiace trávila takmer každý deň v domove pre seniorov a matky s deťmi Náruč záchrany v Bratislave. Na Slovensko prišla prostredníctvom Národného dobrovoľníckeho centra (CARDO), ktoré sa venuje rozvoju dobrovoľníctva aj u seniorov.

Harriet študuje v Londýne na univerzite češtinu, slovenčinu a východoeurópske jazyky. Aj preto si ako krajinu, kde by chcela pracovať, vybrala Slovensko. „ V treťom ročníku máme mať prax v cudzine. Mohla som ísť do Prahy alebo Bratislavy ako študentka v rámci programu Erasmus, ale radšej som chcela ísť pracovať a rozprávať sa s ľuďmi.“ Oslovila preto viacero slovenských organizácií až našla CARDO. Skúsenosti s dobrovoľníctvom mala Harriet Longman aj pred príchodom k nám. „U nás nie je nezvyčajné byť dobrovoľníkom,“ hovorí. „Tri roky som pracovala na projekte v Bosne. Keďže som celý život bola violistkou, učila som tam hrať na husle deti, ktoré kvôli vojne prišli o rodičov.“ Na Slovensku sprevádzala málo mobilných klientov – seniorov. „Mám rada starých ľudí,“ hovorí o svojom pôsobení v zariadení. „Niekedy sme sa iba rozprávali, občas sme hrali hry, inokedy som im robila masáž hlavy. Bolo pre mňa cťou, že mi dôverovali a vedeli, že sa mi môžu so všetkým zveriť. Dokonca sa aj sami cítili užitoční, pretože ma učili správne hovoriť po slovensky.“

Ľuďom stredného a staršieho veku Harriet Longman dobrovoľníctvo vrele odporúča.“Človek môže využiť dôchodok na cestovanie po svete, ale byť turistom je pasívna skúsenosť. Byť dobrovoľníkom a aktívne sa zapojiť je určite lepšie,“ myslí si.

Autor: Ivana Brezinská
Photo: Ivana Brezinská