Od :
Pre :

Lekárka bez hraníc - MUDr. Soňa Horváthová našla svoje miesto: Afrika potrebuje pomoc!

V prípade doktorky Soni Horváthovej bola medicína tou správnou cestou už od detstva. Vtedy však netušila, že ju osud zaveje na skusy do slnkom rozpálenej Afriky. Dnes je matka 11-ročného syna členkou organizácie Lekári bez hraníc a v budúcnosti chce v tejto tvrdej práci pokračovať.

Vyštudovali ste všeobecné lekárstvo. Čo vás na odbore gynekológ-pôrodník priťahovalo?
„Vždy som chcela robiť niečo prospešné. Zároveň som vedela, že to bude medicína a chcela som, aby v mojej práci bolo aj trocha manuálnej roboty. Preto gynekológia. Zahŕňa operatívu, pôrodnícku časť aj ambulantnú liečbu. V jednom odbore spája všetky moje predstavy, ktoré som mala.“

REKLAMA

Aká ste boli študentka? Stihli ste si popri štúdiu medicíny užiť aj študentský život?
„Myslím, že som stihla dosť. Prvé dva roky boli hlavne teoretické, napríklad fyzika na medicíne ma nenadchla. Ale potom prišla klinická časť, ktorá ma pohltila.“

Viem, že štúdium ste si neskôr prehlbovali. Ako konkrétne?
„Po štúdiu medicíny som si spravila dve atestácie. Okrem toho som si spravila nadstavbovú atestáciu v odbore pediatrická gynekológia. Pracovala som v nemocnici v Ružinove. V roku 1994 som išla do Zambie s manželom. Zamestnala som sa tam a Afrika ma ohromila. Častokrát to bola hrôza, ľudia umierali v chudobe a na chodbách nemocníc. Vtedy som zistila, že tam pracuje mnoho organizácií, ktoré sa snažia pomôcť. Preto som sa v roku 2001 rozhodla v Londýne absolvovať postgraduálne štúdium zamerané na rozvojové krajiny.“

Kedy prišla ponuka z organizácie Lekári bez hraníc?
„Keď som študovala v Londýne, stretla som tam známeho z Viedne. Ten mi o MSF povedal a padlo rozhodnutie. Vo Viedni som prešla konkurzom, ktorý mal naozaj tvrdé podmienky. Dôraz sa kládol aj na psychickú zdatnosť uchádzača. Najskôr som pracovala v Sudáne, neskôr v Etiópii, a aj v sídle jednej z pobočiek MSF, ktoré je v Ženeve."

Ako vyzerajú vaše cesty do Afriky?
„To je individuálne a častokrát to závisí aj od udelenia víz. Pracovne som bola v Zambii, Sudáne, Etiópii, Libérii, Kongu a Ugande. Keď som bola v Darfúre v čase nepokojov, tak sa víza udeľovali maximálne na tri mesiace. Keďže som tam pracovala každý deň a pod obrovským tlakom, tak to bolo dostačujúce.“

Čítal som, že k bielemu plášťu majú v Afrike ohromný rešpekt. Čo je na tom pravdy?
„Myslím si, že podstatné je, ako sa chováme k domorodému obyvateľstvu a či si dokážeme získať ich rešpekt a dôveru. Napríklad v Sudáne videli vtedy bieleho človeka asi prvýkrát v živote, takže sme boli pre nich exotickí. Ale či nám viac dôverovali vám neviem povedať, pretože sme tam boli jediní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.“

Skúste porovnať stav nášho zdravotníctva a toho v Afrike.
„Technicky sme myslím u nás na slušnej úrovni a čo sa týka celkovej starostlivosti o pacienta a vedomostnej úrovne lekárov a sestier, to je neporovnateľné.“

Ako vyzerá pôrodnosť a aké majú ženy postavenie v Afrike?
„Naozaj žalostne. Žena s desiatimi deťmi je bežnou praxou. Nemyslím si totiž, že aj v tej Afrike by ženy túžili mať toľko detí, veď je to pre ne vyčerpávajúce ako po psychickej, tak i po fyzickej stránke. Problém je v tom, že nemajú možnosť regulovať pôrodnosť z dôvodu celkového postavenia ženy v spoločnosti, ďalej nemajú dostatok informácií, finančných prostriedkov a veľakrát je to i otázka dostupnosti zdravotnej starostlivosti.“

Kam vás práca povolá najbližšie?
„V októbri som sa vrátila z Libérie. Najbližšiu cestu musím upraviť podľa súkromných aktivít.“

Cítite sa byť emancipovaná?
„Myslím, že som, ale veľmi rada som aj bežnou ženou v domácnosti.“

Čo je organizácia Lekári bez hraníc?
„Organizácia Lekári bez hraníc (Médecins Sans Frontieres – MSF) je medzinárodná humanitárna organizácia, ktorá bola založená v roku 1971 lekármi a aktivistami, ktorí pomáhali v postihnutej oblasti v africkej Biafre. Pôsobí vo viac ako 70 krajinách, združuje 2 500 lekárov z celého sveta. Okrem toho v nej pracuje 25 000 miestnych zamestnancov, ktorí pôsobia v rozvojových regiónoch. Zapája sa v oblastiach postihnutých hladomorom, epidémiami a prírodnými katastrofami. Pomoc okrem lekárskej výbavy a personálu poskytuje aj v podobe odborných školení a logistickej zábezpeky oblastí. Množstvo projektov má pomôcť zanechať personál schopný ďalšej lekárskej pomoci aj po odchode MSF z krajiny. Okrem toho vytvára pracovné príležitosti v postihnutých častiach sveta.“

Autor: SK Magazine
Foto: Archív S.H.