Slovenská architektúra úspešne zakotvila v Londýne

Trojica slovenských architektov vytvorila už niekoľko úspešných projektov zrealizovaných v zahraničí, ich architektonické nápady sa objavili vo Veľkej Británii, Grécku, Nemecku, Chorvátsku a dokonca v Číne. Aj Slováci sa tešia z kreativity mladých architektov, jedným z projektov je interiér nového terminálu bratislavského letiska. Bratislavčan Boris Schultz, Banskobystričan Peter Lunter a Nitran Richard Baláži vlastnia jeden z dvetisíc ateliérov v mekke architektúry v Londýne. O architektúre, slovenskom ateliéri Milieu Architects a projektoch firmy sme sa rozprávali s Petrom Lunterom.

Do Londýna ste pricestovali ešte ako študent v roku 2000, zmenila Vám študentská mobilita život? Poskytol Vám Londýn rozvoj, ktorý by ste na Slovensku nedostali?
Do Británie som sa spolu s Borisom dostal cez študentský program Erasmus, študovali sme architektúru v blízkosti Londýna na univerzite v Lutone. Zároveň sme počas štúdia pracovali v rôznych londýnskych ateliéroch. Postupne sme zistili, že štúdium v Británii je omnoho zaujímavejšie. Pobyt sme si predlžovali, až sme nakoniec dokončili štúdium a ostali. S Richardom sme sa spoznali trochu neskôr, ale bolo to ešte počas študentských čias. Hlavným dôvodom, prečo nás zlákal Londýn boli pracovné ponuky, ku ktorým sme sa dostávali. Na Slovensku sa v tej dobe ťažko hľadala práca. Zrazu sme prišli do krajiny, kde bol architektonický boom s úžasnými možnosťami.

Dostávate ponuky zo zahraničia, na akých projektoch momentálne pracujete? Ktorý z už zrealizovaných projektov bol pre Vás najväčšou výzvou a aké sú Vaše ambície do budúcnosti?
Máme niekoľko rozrobených projektov, oživujú sa aj tie, ktoré boli pozastavené kvôli kríze. Najviac sa nám darí v Chorvátsku, kde sa sústreďujeme na stavby rezortov. Kríza spôsobila, že po schválení investorom sa projekty realizujú pomaly, niektoré sú odložené aj na niekoľko rokov a čakajú na financie. V Anglicku máme rozpracované exkluzívne rodinné domy. Z už zrealizovaných projektov sme najviac hrdí na ekologickú bytovku, pretože vytvoriť funkčné eko bývanie je z finančnej aj dizajnérskej stránky náročné. Do budúcnosti máme už teraz schválené projekty, ktoré zatiaľ čakajú v zásuvke. Samozrejme nové ponuky stále prichádzajú.

V západnej Európe je moderný takzvaný ekologický aspekt bývania. Vy a Vaši kolegovia ste spoluautormi eko projektu revitalizácie obydlí v Londýne. O čo v revitalizácii ide?
V Londýne momentálne prechádzajú mnohé urbanistické oblasti revitalizáciou, ide o takzvané oživenie obytných zón. Tieto periférne časti mesta sa potom stávajú opäť atraktívne, pretože bývanie v obnovených častiach nadobudlo kvalitu. Novým trendom v urbanizme je polyfunkčnosť obytných zón – na bývanie aj prácu. Vedľajší produkt revitalizácie je ekologický aspekt. V Británii 50 percent emisií vyprodukujú domácnosti, preto sa každý rok sprísňujú normy na kvalitu materiálov použitých pri výstavbe. Spopularizovať ekológiu sa snaží aj vláda, ktorá robí intenzívnu kampaň. Politici a celebrity sa do pozornosti médií dostávajú vtedy, ak podporujú a sami žijú ekologický životný štýl.

Kedy sa ekologický typ bývania objaví aj na Slovensku? Majú slovenskí investori o eko projekty záujem alebo je to zatiaľ „hudba budúcnosti“?
V Británii je už teraz štandard pri výstavbe bývania veľmi vysoký. Slovensko ho v budúcnosti bude musieť dvíhať, pretože nás zaväzujú normy Európskej únie. Požiadavky na eko stavby prichádzajú občas aj od slovenských investorov, ale je to skôr o uvedomení a nie o ekonomickosti. Návratnosť je v horizonte niekoľkých desiatok rokov, ak vôbec. Vo vyšších kruhoch okrem luxusu začína byť záujem o ekologický aspekt. Dopyt po ekologických projektoch sa bude určite zvyšovať, lenže zatiaľ to nie je typ projektov, na ktorý by sme sa výraznejšie na Slovensku sústredili.

Ste spoluautorom projektu interiéru nového bratislavského terminálu, aké boli reakcie zo Slovenska po jeho sprístupnení verejnosti?
Ohlasy boli zmiešané a to z dôvodu, že projekt je zrealizovaný len spolovice. Interiér bol zvládnutý dobre, čiže na našu prácu prichádzali pozitívne ohlasy. Terminál vyzerá moderne, zaujímavo a fresh. Hodnotenie celkového fungovania terminálu vychádza už horšie, pretože projekt je len v polovici. Samotné funkcie terminálu nemôžu úplne fungovať, je to poloupečený koláč. Projekt sa nachádza v dočasnej fáze a môže sa stať, že z dočasnej fázy bude finálna na dobu neurčitú. Samotné zlepšenie letiska po technickej stránke nie je také, aké by mohlo byť. Všetko je pripravené na dokončenie, ale uvidíme, aké rozhodnutia prinesie nová vláda. Zaváži tiež fakt, že sa lieta omnoho menej ako v minulosti. Momentálne nie je potrebné zdvojnásobovať kapacitu letiska, preto projekt zatiaľ stojí.

Slovenskú pobočku Vašej firmy riadi kolega Boris Schultz, v čom je odlišná práca tu v Londýne v porovnaní s Bratislavou? Aká je úroveň architektonického remesla na Slovensku?
Čo sa týka práce, necítime veľké rozdiely. Ide skôr o rozdielne riešenie byrokracie a tiež prispôsobovanie sa požiadavkám trhu. Slovensko je malá krajina, čiže aj trh je prirodzene slabší. Úroveň architektonického remesla sa zvyšuje, pretože sa vymieňa generácia architektov. Ale Slovensku stále chýba charakteristická pečiatka. Napríklad Česi majú rozpoznateľný štýl. Keď sa pozriem na nejakú stavbu, dokážem uhádnuť, či je to česká architektúra. Pretože majú vlastný podpis a to Slovensku chýba. Komunizmus s tým nesúvisí, skôr by som hľadal príčinu v tom, že Slováci historicky neinklinovali k architektúre. Šľachta platila architektov z Maďarska, Rakúska, Talianka. Paradoxne možno pomôže ekonomická kríza, pretože mnoho slovenských architektov sa vrátilo zo zahraničia späť na Slovensko. So sebou si prinášajú skúsenosti a rozhľad.

Autor: Nina Klusová
Foto: Milieu Architects

Audio/Video

Fotogaléria