Olympiáda v čase krízy

Veď ešte aj ministerka pre olympiádu Tessa Jowellová priznala, že ak by vláda v roku 2005 vedela to, čo dnes, tak by prihlášku takmer isto nepodala.

Zatiaľ síce vláda oficiálne trvá na tom, že všetko ide podľa plánu a dodrží sa aj rozpočet 9,3 miliardy libier (ten pôvodný bol 2,4 miliardy, ale to už radšej nikto nahlas nepripomína), ak by ekonomický vývoj bol príliš zlý, nedá sa vylúčiť, že z projektu vycúva. Nebolo by to v olympijských dejinách nič neobvyklé. Veď aj Londýn zdedil olympiádu v roku 1908 po Ríme, pretože talianska vláda sa namiesto športu rozhodla radšej financovať odstraňovanie škôd spôsobených výbuchom Vezuvu. Rovnako Innsbruck si zimné hry v roku 1976 vyslúžil až keď sa ich vzdal americký Denver.

Nájsť náhradných kandidátov by určite nebol problém. Peking by si nepochybne toto propagandistické divadlo rád zopakoval. Atény by na to v súčasnej situácii zrejme nemali, ale Sydney by repete z roku 2000 mohlo zvládnuť. Prípadne by sa mohol ozvať niektorý z neúspešných kandidátov z minulosti. To je však všetko v teoretickej rovine. Dôležitejšia otázka je, či z olympiády Londýn vôbec niečo bude mať.

Jeden z racionálnych argumentov, prečo by sa britská metropola olympiády vzdávať nemala, je práve súčasná kríza. Pre stavebné firmy, ktoré majú problém zohnať akékoľvek objednávky, môže byť práve výstavba olympijských športovísk šancou, ako sa udržať nad vodou. Podľa denníka Daily Telegraph, z 800 firiem, ktoré už získali olympijské kontrakty, 98 percent bolo z Británie a 68 percent patrí k malým alebo stredným podnikom. Mnohé z nich si nepochybne na olympiáde postavili niekoľkoročnú stratégiu a ak by o kontrakty prišli, bola by to pre ne pohroma. A pohroma by to bola aj pre štát, ktorý by platil penále za vypovedané zmluvy.
Už od udelenia usporiadateľských práv Londýnu sa diskutuje najmä o tom, či vôbec z dlhodobého hľadiska bude mať pre mesto nejaký prínos. Od začiatku sa zdôrazňovala najmä obnova zanedbaných východolondýnskych štvrtí, vytvorenie pracovných príležitostí pre tisíce dlhodobo nezamestnaných a pretvorenie olympijskej dediny na sídlisko. Ďalšie byty majú pribudnúť v Olympijskom parku a popri rieke Lea – spolu 35 tisíc. Doterajšia realita je taká, že na už rozbehnutých projektoch je len dvadsať percent robotníkov z východného Londýna a len desatina z celkového počtu bola predtým nezamestnaná. Britská bulvárna tlač nezabudla pripomenúť, že o prácu na olympijských projektoch sa uchádza až dvadsať tisíc cudzincov.

Na druhej strane treba spomenúť, že odliv imigrantov zo strednej a východnej Európy (napríklad Poliakov na výstavbu ich vlastných štadiónov na EURO 2012) môže paradoxne spôsobiť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a tradičné problémy s britskými stavebnými projektmi – nízku kvalitu, oneskorenia a neúmerne zvýšené náklady. Organizačný výbor už pristúpil na skromnejšiu olympijskú dedinu a čelí tlaku, aby sa vzdal výstavby mediálneho centra a namiesto toho využil už existujúce priestory.
Na olympiádu sú priamo alebo nepriamo naviazané aj projekty na zlepšenie dopravnej infraštruktúry. Už od roku 2007 existuje nové spojenie pre rýchlovlaky Eurostar. Predĺžili sa aj súpravy niektorých liniek metra alebo vlakov. Rozširuje sa aj sieť metra a pripravuje sa kyvadlový systém vlakovej dopravy, ktorý má spájať centrum mesta s olympijskými športoviskami a prepraviť až 25 tisíc cestujúcich za hodinu.

Viacero z týchto projektov by sa uskutočnilo, aj keby sa Londýn nestal dejiskom olympiády, ale práve fakt, že tá má pevne stanovený termín, vytvára tlak na urýchlenie modernizácie londýnskej mestskej hromadnej dopravy. Celkovo by obnova dopravnej infraštruktúry mala stáť sedem miliárd libier, ktoré nie sú započítané do olympijského rozpočtu, pretože ide o formálne nezávislé projekty.
Optimistov, ktorí veria, že olympiáda Londýnu naozaj pomôže, však môže pribrzdiť správa, ktorú ešte v roku 2002, pred podaním prihlášky, vypracovali vládni experti. Podľa nich je olympiáda skvelá vec, ale len ako dvojtýždňová party na vylepšenie celonárodnej nálady. Veľký ekonomický zmysel však podľa nich nedáva. Nemožno sa čudovať, že táto neprívetivá analýza prenikla na verejnosť až o šesť rokov neskôr.

Hoci si myslím, že Londýn by sa olympiády vzdávať nemal, keď už pre nič iné tak aspoň v záujme prežitia spomenutých malých stavebných firiem a pre víziu vylepšenia východného Londýna, obávam sa, že s odstupom času sa bude táto udalosť hodnotiť podobne ako keby nezamestnaní rodičia kúpili dieťaťu drahú hračku. Niečo, čo síce priamo neškodí, ale dá sa bez toho žiť.

Autor: Tomáš Mrva
Foto: London2012.com

Audio/Video

Fotogaléria