Slovenský Detroit

Slovensko má len niečo cez päť miliónov obyvateľov, takže plán vyrábať 850-tisíc automobilov ročne bol hneď od začiatku kandidátom na svetový rekord. Naplniť ho pomohla výroba nemeckej, francúzskej a kórejskej automobilky.

Krajna pritom nemá takmer žiadnu tradíciu výroby osobných automobilov, slovenské strojárstvo v minulosti produkovalo najmä zbrane a obrnenú techniku. Prvý sériovo produkovaný automobil Škoda Rapid sa objavil až na začiatku 80. rokov. Na Slovensku sa ich vyrobilo iba niekoľko tisíc kusov, ale práve existencia Batislavských automoblilových závodov po revolúcii uľahčila príchod automobilky Volskwagen.  

Akokoľvek Slovensko ovplyvní súčasná svetová kríza, situácia nebude nikdy taká zlá, ako na začiatku 90. rokov. Krajina s rozpadom východného bloku vtedy prišla o takmer všetky zákazky na svoje obrnené transportéry a ďalšiu vojenskú techniku. Nasledovali ťažké roky s nezamestnanosťou dosahujúcou v priemere dvadsať percent, v niektorých regiónoch to bolo až dvojnásobne viac.

Príchod viacerých svetových automobiliek bol taký razantný, až sa objavilo pomenovanie „slovenský Detroit“. Niekto ho používa obdivne, kritici zasa upozorňujú, že je pre ekonomiku príliš riskantné zameriavať sa iba jeden druh výroby. Automobilový priemysel je veľmi citlivý na ekonomické cykly, po tučných rokoch môžu ľahko prísť ťažké časy.

Hoci ide o súkromné spoločnosti, pôrodnou babou pri premene Slovenska na Detroit bol štát. Zahraničným investorom poskytol veľké daňové a iné úľavy, budoval pre nich diaľnice, pomáhal s vykupovaním pozemkov a rokoval na medzinárodnej úrovni s novými investormi. Aj keď nikdy nebolo cieľom pritiahnuť na Slovensko iba automobilky, správy o tom, že nejaký výrobca dal prednosť Slovensku pred Poľskom či Maďarskom, vláda oslavovala  podobne, ako keď hokejisti získali zlatú medailu na svetovom šampionáte. Hokej mal byť zázračným liekom na sebavedomie krajiny, automobilky na jej ekonomiku.

REKLAMA

Štát zobral svoju úlohu pôrodnej baby ako záväzok, a tak nenechal automobilky v problémoch ani počas krízy. Investoval veľé čiastky do šrotovného, nápadu prebratého z Nemecka, vďaka ktorému sa aspoň dočasne podarilo zastaviť klesajúci počet predaných automobilov. Aký malo toto opatrenie efekt sa bude dať posúdiť až s odstupom času.
 
Na Slovensku sa usídlil nemecký Volkswagen aj francúzska automobilka PSA Peugeot-Citroën, ktorých štýl práce nebol až tak odlišný. Zujímavý bol príchod kórejskej automobilky Kia Motors. Kórejci majú úplne inú mentalitu, práci dokážu obetovať naozaj všetko a podobný prístup očakávajú aj od svojich zamestnancov, takže to bol skutočný stret civilizácií. 

Príchod viacerých zahraničných investorov spôsobil paradoxnú situáciu, keď zrazu nebolo na Slovensku dostatok kvalifikovaných pracovníkov. Týkalo sa to najmä chudobnejších regiónov, odkiaľ skoro všetci mladí ľudia odišli do zahraničia, predovšetkým do Veľkej Británie a Írska. Riešením bol nábor pracovníkov v zahraničí, predovšetkým v Rumunsku. Príchod ľudí zo zahraničia dočasne zastavila iba ekonomická kríza.

Na začiatku to vyzeralo, že Slovensko bude iba montážnou halou pre svetové automobilky, s príchodom troch veľkých firiem sa však situácia zmenila. Príležitosť dostali aj domáci výrobcovia komponentov – tie tvoria až okolo 70 percent celkovej hodnoty automobilu, takže to je veľmi zaujímavá obchodná príležitosť. Zatiaľ stále prevažujú zahraniční dodávatelia, slovenskí výrobcovia autosúčiastok ale môžu konkurovať nižšou cenou. 

Veľkou otázkou zostáva, čo urobí s automobilkami globalizácia. Nie je isté, či všetky zostanú na Slovensku, zatiaľ je isté aspoň to, že prispievajú k miešaniu kultúr a techniky. Výstižná bola reportáž nemeckého denníka Handelsblatt spred štyroch rokov, ktorá popisuje výstavbu fabriky Kia na severe Slovenska. "Buldozér John-Deere-Lader zarovnáva posledný hrboľ. Hneď pri vjazde stoja tri skriňové Scanie holandského koncernu De Boer. O chvíľu prichádza osvetľovacia technika z Belgicka. Slovenským robotníkom pracujúcich pre japonskú stavebnú firmu Takenaka šéfuje Nemec. O dva roky bude stáť pri Žiline prvý závod juhokórejskej automobilky Kia v Európe.”

Autor: Ján Gregor
Foto: iStockPhoto

Audio/Video

Fotogaléria