Od :
Pre :

Londýn Patrí medzi Priority

Hovoríme s novým slovenským ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom.

Od januára 2009 pôsobíte ako nový minister zahraničných vecí SR. Aké sú Vaše priority v zahraničnej politike Slovenskej republiky?
Priority slovenskej zahraničnej politiky sa mojim nástupom do funckie nezmenili. Tie sú dané a vychádzajú z členstva v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, ktoré definujú obsahový aj hodnotový rámec našej zahraničnej politiky. Okrem týchto priorít máme pochopiteľný záujem o stabilitu v stredoeurópskom priestore a preto sa usilujeme o dobré susedské vzťahy. Snažíme sa rozvíjať vzťahy so Spojenými štátmi – vítame nástup novej administratívy prezidenta Baraka Obamu, ale zároveň vidíme veľa priestoru na skvalitnenie našich vzťahov. SR je súčasťou úsilia EÚ o stabilizáciu situácie na západnom Balkáne, ako aj o vybudovanie Východného partnerstva EÚ – vzťahov s postsovietskym priestorom, pričom sa snažíme definovať otvorený vzťah s Ruskou federáciou, ktorý nemá tabu a kde sa veci nazývajú pravými menami.

Život však prináša zmeny v akcentoch. V súvislosti s mojim nástupom do funkcie je takým akcentom svetová finančná a hospodárska kríza, na ktorú zahraničná služba musí reagovať, pričom dnes predstavuje značnú časť aktivít našich diplomatov. Hľadáme cesty, aby dopady krízy na občanov SR boli čo najmenšie. Mojim trvalým úsilím ako ministra bude presadzovať zahraničnú službu ako SLUŽBU. Aby všetci tí, čo pôsobia doma alebo v zahraničí cítili a mali dôkazy, že zastupiteľské úrady a konzuláty sú tam na to, aby im pomáhali. Toto je jedna z vecí, ktorú považujem za veľmi dôležitú.

Pôsobili ste vo funkcii Vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu. Mali ste možnosť stretnúť sa aj so slovenskou komunitou žijúcou v krajinách bývalej Juhoslavie?
Posledných desať rokov som prakticky profesionálne zasvätil západnému Balkánu, kde som pôsobil na rozličných funkciách a na rozličných pozíciách. Krajanský aspekt som si ale najviac užil, keď som bol veľvyslancom SR v Belehrade. Počas tohto pôsobenia som intezívne prichádzal do kontaktu so slovenskou komunitou vo Vojvodine. Táto komunita je unikátna, veľmi kompaktná, kde žije zhruba 60-tisíc Slovákov, ktorí napriek tomu, že ich predkovia odišli zo Slovenska pred viac než 250 rokmi si zachovali svoj jazyk, kultúru a tradície. Myslím si, že je to komunita, ktorá si zaslúži naše uznanie, náš obdiv a väčšiu pomoc, než sme jej boli schopní poskytnúť doposiaľ. Keď žijete v zahraničí, slovenská komunita je pre vás tiež určitý zdroj energie, hlavne keď prídete do styku so životaschopnou a pozitívnou slovenskou komunitou.

Aké aktivity plánujete na zlepšenie, prípadné využitie a zapojenie ľudí z radov zahraničných Slovákov, ktorí prezentujú Slovensko v zahraničí?
Po prvý raz vôbec bol vytvorený orgán na úrovni vlády, ktorý má na starosti jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí, čo je veľmi dobré. MZV SR sa veľmi usilovalo, aby takýto organ vznikol, som jedným z jeho podpredsedov. Cieľom je využiť všetky sily, vedomosti a kontakty, ktoré máme v zahraničí k tomu, aby sme dokázali prezentovať Slovensko koncepčne, aby sme Slovensku dali nejakú tvár, nejaký symbol, pričom je vítaná iniciatíva každého, kto vie pomôcť.

Slovensko má od vstupu do EÚ novú vlnu svojich zahraničných komunít, čo sú desiatky tisíc občanov žijúcich v zahraničí. Títo občania predstavujú unikátne zdroje kontaktov a skúseností. Viem si predstaviť využitie ich skúseností za predpokladu, že o to majú záujem. Môžem sľúbiť, že tento záujem bude určite využitý. Slovensko je príliš malá krajina, aby si mohla dovoliť luxus nevyužívať skúsenosti ľudí, ktorí majú čo ponúknuť.

Patrí medzi priority ministerstva v blízkej budúcnosti otvorenie Slovenského inštitútu v Londýne, prípadne aj v Dubline, teda v krajinách, kde žijú desiatky tisíc Slovákov?
Rozpočet MZV SR sme museli krátiť kvôli finančnej a hospodárskej kríze, takže plány o rozširovaní siete našich zastupiteľských úradov a slovenských inštitútov boli konfrontované s tvrdou realitou. Na druhej strane SR má dnes v zahraničí osem slovenských inštitútov. Máme ich v susedných krajinách, ďalšie tri máme v Ríme, Berlíne a Paríži. Je nelogické, že nemáme Slovenský inštitút v Londýne. Som za to, aby sme tu inštitút otvorili – možno na začiatku nie bombastický s veľkým rozpočtom a personálom, ale v rozsahu, v ktorom si to môžeme dovoliť. Dublin máme tiež vo výhľade. Súčasná finančná situácia je zrejme relevantnejšia, preto by som nechcel dávať sľuby, ktoré by som potom nemohol splniť.

Máte pre Londýn už nejaký konkrétnejší časový plán?
Len pred niekoľkými dňami som sa vrátil z návštevy Londýna, kde sme hovorili na túto tému. V nadväznosti na túto návštevu som dal pokyn pripraviť orientačný plán, harmonogram a určitú kalkuláciu. Nachádzame sa však v rannej fáze procesu, nakoľko som sa iba nedávno vrátil z Londýna.

Ako chcete zefektívniť a zrýchliť spôsob vybavovania konzulárnych záležitostí na ambasáde v Londýne, nakoľko veľa ľudí sa sťažuje na zdĺhavé čakanie pri vybavovaní dokladov?
Plánujeme rekonštrukciu Zastupiteľského úradu SR v Londýne vrátane skvalitnenia priestorov konzulárneho úradu. Pozrel som si ho teraz a poznám ho aj z minulosti – tie priestory sú nevyhovujúce z hľadiska bezpečnosti aj pohodlia návštevníkov. Pokiaľ ide o počet zamestnancov na konzulárnom úseku, robíme všetko čo je v našich silách, aby sme ho posilnili. Snažíme sa vybavovať požiadavky občanov SR, ktorí žijú vo Veľkej Británii tak rýchlo, ako sa len dá. Je dôležité pochopiť konštruktívny prístup aj z druhej strany, to znamená, aby si ľudia už pred príchodom zistili a overili, aké potrebujú doklady a čo všetko je potrebné, aby sa mohla ich žiadosť vybaviť. Treba si uvedomiť, že pri množstve konzulárnych úkonov je veľvyslanectvo a konzulárny úsek len určitým “poštárom”, čo znamená, že zo zákona máme povinnosť prevziať všetky dokumenty, ktoré zákon vyžaduje a následne ich odosielame na príslušné inštitúcie na Slovensku. Tie sú kompetentné, aby prijali rozhodnutie, vydali dokument a spätne nám ich zaslali. Snažíme sa, aby časť, ktorá je v priamej kompetencii MZV SR, trvala čo najkratšie. Je tam teda viac aktérov. Dôležité však je, že za minulý rok neevidujeme ani jeden prípad oficiálnej sťažnosti na postup nášho konzulárneho úseku v Londýne. A to ma teší.

Ako by ste zhodnotili činnosť Slovenského centra v Londýne, ktoré je zároveň spoluvydavateľom SK Magazine?
Teším sa, že sa našla skupina ľudí, ktorí majú záujem prezentovať SR a komunikovať so Slovákmi, ktorí žijú vo Veľkej Británii. Som informovaný o vašich aktivitách a páči sa mi úroveň magazínu. Myslím si, že je veľmi užitočný a využiteľný. Chcem zablahoželať a poďakovať všetkým ľuďom, ktorí stoja za vydávaním a činnosťou Slovenského centra. Vnímame vás ako našich užitočných partnerov a pomocníkov a želáme vám veľa úspechov. Teším sa na to, že budeme mať v budúcnosti veľa úspešných spoločných projektov.