Lucia Lužinská – hviezda slovenského džezu

Pôsobila v Nemecku a Rakúsku, zúčastnila sa súťaže Eurovízia v Oslo, pôsobila v Radošinskom naivnom divadle, príležitostne účinkovala na charitatívnych podujatiach pre rôzne organizácie, ako speváčka získala angažmá v Japonsku a Škandinávii.

V muzikále Kráľovná spieva blues hrala postavu Billie Holiday. Herecky tiež stvárnila postavu Míni v českom nezávislom filme Blízko nebe v réžii Dana Sváteka. V roku 2005 začala študovať jazz na Kunst Universität Graz. V máji 2005 sa konal krst albumu All Time Jazz Trio a Lucia Lužinská- FIRST TAKE a krstným otcom bol Milan Lasica, s ktorým tiež nahrali a vydali anglicko-slovenskú verziu známeho džezového štandardu – Christmas Song. S kapelou All Time Jazz Trio sa zúčastnila na súťažnom swingovom festivale v Nemecku, kde vyhrali 1.miesto v kategórii malých zoskupení a Lucia získala špeciálnu cenu poroty za sólový spev. Je autorkou a realizátorkou úspešného edukačného projektu pre stredné školy- Jazz Goes To School. Bola hudobným hosťom Bobbyho McFerrina na jeho koncerte v Bratislave.

Lucia už šiesty rok účinkuje spolu s kapelou All Time Jazz na mnohých festivaloch, kultúrnych a spoločenských podujatiach doma aj v zahraničí, spieva napríklad v klube Birdland vo Viedni, ale i v mnohých hudobných kluboch na Slovensku, kde spolu s kapelou predstavujú svoje nové cd (UN)COVERED.

V živote ľudí sú momenty, ktoré niekedy, i keď zdanlivo naivne, ovplyvnia profesijné smerovanie človeka. Spomínane si na taký moment?
„Myslím, že hudbu som milovala ešte skôr, ako som bola schopná uvedomiť si to. Možno to, že v roku 1989 padol komunizmus a ja som bola na začiatku dospievania, mohla som vycestovať so speváckym zborom Cantica Nova do sveta, to podnietilo moju veľkú obrazotvornosť a nabrala som odvahu začať uskutočňovať svoje najtajnejšie sny.“

REKLAMA

Aké boli vaše predstavy o živote speváčky v čase, keď ste sa ňou ešte len túžili stať?
„Bola to pre mňa krásna, usmiata bytosť, ktorá svojim hlasom očaruje davy a svojim postojom, názormi mení ľudské životy. Chodí krásne upravená, vždy vie, ako sa zachovať, veľa cestuje a všade ju ľudia milujú, lebo im prináša radosť. Je výnimočná, preto jej aj všetci želajú úspech. Ona ho tiež dopraje iným. Myslíte, že je to naivné? V istom zmysle na to stále verím.“ 

Čím myslíte, že prispela vaša herecká kariéra vašej speváckej profesionalite?
„Mnohé veci, ako herec vstúpi na javisko, ako začne prvú vetu, ako si vytvorí svoj okruh samoty, no zároveň musí jeho myšlienka prejsť ako sa vraví „cez rampu“ k divákovi, ako dáva myšlienke zmysel, napĺňa ju niečím zo seba a každé predstavenie odohrá tak, akoby ho hral po prvý raz, to všetko sú veci, ktoré sú paralelné so svetom speváka. S jedným maličkým rozdielom, herec hrá rolu, charakter, ktorý môže byť úplne iný, ako jeho vlastný a spevák vypovie príbeh sám za seba. Myslím, že je príťažlivé kombinovať tieto dve „poslania“.“ 

Čo považujete doteraz za svoj najväčší spevácky úspech?
„Najväčší úspech ma ešte len čaká… Zažila som však mnoho momentov, kedy sa mi na chvíľu zastavil čas. Na Eurovízii v Oslo, keď som po prvýkrát vystúpila ako vokalistka pred takou obrovskou masou ľudí. Na koncerte Shirley Horn , keď som ako omámená kráčala po schodoch vo Viedenskej Opere a prišla mi v tej chvíli sms od gitaristu Borisa Čellára, ktorý ma oslovil na spoluprácu s jazzovou kapelou, s ktorou som odvtedy zažila najplodnejšie obdobie svojho života, mnoho dôležitých stretnutí, projektov, krásnych koncertov s veľkou odozvou. Pri osobnom stretnutí s Dee Dee Bridgewater alebo s Jonom Hendricksom, ktorí dosiahli svetový úspech a pritom boli tak bezprostrední a milí. A naposledy sa mi zastavil čas asi najdlhšie, keď som bola hosťom Bobbyho McFerrina na jeho koncerte v Bratislave a spolu s ním si zaimprovizovala a zaspievala.“

A čo za vás najväčší životný úspech?
„To, že robím, čo ma baví, že som sa vypracovala sama, mravenčou prácou. Vždy hľadám spôsob, ako sa niečo dá urobiť, aj keď sa to zdá nemožné, aspoň sa o to pokúsim. Môžem si z toho čo milujem aj zaplatiť účty a pritom sa ráno s čistým svedomím pozrieť do zrkadla. A čo je najdôležitejšie, stále som na ceste, idem dopredu a nenechám si vziať ilúzie len preto, že mnohí sa ich tak ľahko vzdávajú.“

Momentálne študujete jazzový spev v Grazi. Čím je podľa vás táto škola osobitá?
„Jazzová fakulta v Grazi je najstaršia v Európe. Je to medzinárodná škola, na ktorej študujú študenti a vyučujú profesori z celého sveta. Človek môže konfrontovať svoje korene s inými kultúrami, čo je často veľmi inšpirujúce. Vysoká úroveň vzdelávania spolu s dlhou tradíciou, ktorú univerzita poskytuje zase prinášajú informácie z prvej ruky a možnosť dosiahnuť to najkvalitnejšie vzdelanie aj v oblasti jazzu spolu s možnosťou stretnúť legendy alebo súčasné špičky tejto hudby.“

Veľa času ste strávili v zahraničí. Našli si vo vašom srdci nejaké krajiny osobité miesto?
„Veľmi sa mi páčilo v Japonsku, ich kuchyňa, atmosféra, vrúcnosť ľudí, no zároveň hrdosť a akási tajomnosť. Ale v každej krajine, ktorú som navštívila som si našla niečo, do čoho som sa zamilovala. Som od svojej podstaty cestovateľ a ak mi to osud dopraje, rada by som cestovala a spoznávala rôzne kultúry celý svoj život. Je veľa miest, kde som ešte nebola a kam ma moje srdce ťahá…“

Slovensko tak trochu pokrivkáva za svetovou jazzovou tradíciou. V čom vy vidíte najväčšie negatíva presadenia sa jazzových spevákov na Slovensku?
„Negatíva nevidím v možnosti presadenia sa. Skôr ide o to, že pojem jazz neexistuje dokonca ani v slovenskej legislatíve a od toho sa odvíjajú mnohé komplikácie, napríklad neexistuje žiadna škola ani oficiálny jazzový odbor. Ako vravievam- jazz u nás existuje na papieri len v gramatike, máme vlastné spisovné pomenovanie tejto hudby- džez- ale ľudia o nej nevedia takmer nič. A keď niečo nepoznáme, nedôverujeme tomu. Ale v poslednom období vzniká viac jazzových festivalov a stále viac mladých inštrumentalistov inklinuje k tomuto žánru, čo trochu víri stojaté vody…“ 

V novom aranžmán ste nahrali niekoľko klasických skladieb. Čím si vás táto hudba podmanila?
„Máte na mysli jazzové štandardy? Nuž harmónie týchto skladieb tvoria základ populárnej hudby ako takej, sú vlastne zdrojom informácií. Navyše majú krásne melódie mnohé z nich aj silné texty. Pomáha mi to pochopiť túto hudbu z vnútra a inšpiruje pri tvorbe vlastných vecí.“

Keď vám náhodou zostane voľná chvíľka pre seba, ako ju najradšej trávite?
„Náhody neexistujú, voľnú chvíľu mám, keď si ju vedome urobím. Keď človek veľa pracuje a nevie relaxovať, vypomstí sa mu to. Poznám to a preto sa snažím v poslednom období viac venovať samej sebe. Chodím na jogu aj do fitnes centra, zbožňujem saunu a čítam knihy, ktoré pozitívnym smerom ovplyvňujú podvedomie. A snažím sa navštíviť priateľov a rodinu, lebo som sa im v poslednom čase málo venovala.“ 

Aké sú vaše ciele do ďalšieho života?
„Úspešne dokončiť štúdium v Grazi. Tiež by som si želala, aby sa naše cd (UN)COVERED, ktoré som nahrala spolu so skvelou skupinou ALL TIME JAZZ a hosťami Fritzom Pauerom aThomasom Howardom Curtisom dostalo aj k poslucháčom do daľších krajín vo svete spolu s našimi koncertmi. Rada by som mala vždy dosť inšpirácie a dosť prostriedkov, aby hudba, ktorú tvoríme nebola obmedzená ich nedostatkom a nenútilo ma to robiť také kompromisy, čo hudbu zabíjajú. Tiež dosť sebareflexie, aby ma neprajnosť a závisť nezlomili a zdanlivý úspech mi neprerástol cez hlavu. A samozrejme zdravie. Mám veľa želaní.“

Čo by ste chceli odkázať svojim jazzovým fanúšikom?
„Jazz je veľmi slobodná hudba, je v nej veľa skrytej krásy. Tak ako si hudobník musí tvrdou prácou zaslúžiť byť jej tvorcom, či nástrojom, cez ktorý táto hudba plynie, tak aj poslucháč musí hlboko načrieť a otvoriť svoje srdce, aby bol schopný tú krásu zachytiť. Niekedy to chce čas, ale hudba sama o sebe nikdy nesklame a každý má právo vybrať si svoju cestu. Ide hlavne o to, aby nám hudba prinášala radosť. Nech už ide o akýkoľvek žáner. A verím, že sa vidíme a počujeme stále viac a viac…“

Autor: Beata Pašková
Foto: Archív L. L.

Audio/Video

Fotogaléria